Pozdravujem všetkých už z Kanady. Minulý týždeň v piatok sme sa presúvali z Európy za "veľkú mláku". Leteli sme z Viedne ráno o 7.00 h do Londýna, odtiaľ potom do Calgary na západe Kanady, no a na záver ešte asi 1,5 h autobusom do Canmore. Prišli sme okolo 20.00 h miestneho času. Časový posun oproti stredoeurópskemu času je tu mínus 8 hodín, na Slovensku ste teda v tom čase mali už sobotu ráno 4.00 h. Keďže na letisku vo Viedni sme museli byť už dve hodiny pred odletom, môžem povedať, že to celé trvalo takmer 24 hodín. S radosťou sme preto padli do postelí.

Základom je teraz zvyknúť si ten veľký na časový posun. Aklimatizácia je zatiaľ v poriadku, ale prvé noci som sa ešte budil častejšie ako zvyčajne. V piatok nás tu čakajú preteky Svetového pohára. Bude to môj posledný štart pred začiatkom olympiády. Prekvapilo ma, že je tu málo prírodného snehu. V týchto končinách je to skutočne čosi výnimočné. Teploty sú pod nulou, okolo mínus 4°C. Je tu pripravený päťkilometrový pretekársky okruh s technickým snehom a asi desať kilometrov turistických tratí s nádherným profilom. Radosť ísť sa prebehnúť.

Okrem aklimatizácie už len dolaďujem formu. Postupne znižujem objem a zvyšujem intenzitu. Verím, že to bude do prvých pretekov vo Whistleri, kde budú všetky lyžiarske súťaže vancouverskej olympiády, také, aké to má byť. Vancouver má ešte o hodinu menej ako Canmore, kde sme teraz. Na posun hodinu hore-dole sme však už všetci zvyknutí aj z Európy. Veď napríklad vo Fínsku či Estónsku je to práve takýto posun a to takmer ani nezaregistrujeme. Tak teda držte palce, ak sa bude dať, ešte sa do olympiády ozvem.

Martin   [ 3.2.2010 ]