Hemoglobín (Hb) je krvné farbivo, ktoré obsahuje bielkovinu (globín = globulín) a hem, ktorý pozostáva z cyklickej zlúčeniny - porfirínu a železa. Na železo sa viaže kyslík. Hemoglobín vypĺňa vnútorný priestor červenej krvinky (erytrocyt) a jeho funkciou je prenos kyslíka z pľúc do tkanív.

Množstvo hemoglobínu prítomného v krvi sa udáva ako koncentrácia hemoglobínu na určitý objem krvi (c = m/V [g/dL]).

Jeden erytrocyt (červená krvinka) obsahuje 28 až 36 pg hemoglobínu (= Hb/ počet erytrocytov). Normálny objem erytrocytu je 82 až 90 fL. Ak jeden erytrocyt obsahuje viac hemoglobínu, potom je čo do objemu väčší. Tak je to napríklad u ľudí žijúcich vo vyššej nadmorskej výške, alebo atlétov po tréningovej príprave vo výške, čo sa prejaví zvýšenou hodnotou hematokritu (pomer objemu červených krvinek k objemu krvi) a koncentrácie Hb. Jeden liter krvi obsahuje u mužov okolo 0,46 L erytrocytov. Táto hodnota môže byť vyjadrená i v percentách a nazýva sa hematokrit (46% u mužov).

Okrem zvýšeneho obsahu hemoglobínu v erytrocyte prispieva k celkovému zvýšeniu Hb v krvnej vzorke i počet samotných červených krviniek. Za tvorbu nových červených krviniek je zodpovedný erytropoetín, ktorý stimuluje kmeňovú bunku červenej krvnej rady v kostnej dreni za predpokladu, že organizmus má dostatok stavebných kameňov na vytvorenie plnohodnotných erytrocytov (železo, vitamin B12, kyselina listová).

Stimulom pre zvýšenú produkciu erytropoetínu v obličke je znížené množstvo kyslíka v krvi.

K tomuto stavu dochádza napríklad pri zvýšenej spotrebe kyslíka vo svaloch počas zvýšenej telesnej zátaže, pri zníženom množstve kyslíka vo vzduchu (znížený atmosferický tlak vo vyššej nadmorskej výške, alebo pri zmene percentuálneho zastúpenia atmosferických plynov vo vzduchu /na tom je založený princíp tzv. hypoxických stanov/) alebo napr. pri nedostatku erytrocytov po strate krvi (hemolýza, krvácanie).

Keďže koncentrácia hemoglobínu je prirodezene závislá od objemu, jeho hodnotu ovplyvňuje i objem plazmy (tekutej zložky krvi) v krvnom obehu. Objem plazmy je daný osmoticky aktívnymi časticami (najdôležitejšiu úlohu v jeho regulácii zohrávajú bielkoviny a sodík), ktoré na seba viažu vodu. Pri nedostatočnom príjme tekutín sa objem plazmy môže znížiť a tým dochádza k zvýšeniu hodnoty koncentrácie hemoglobínu a hematokritu. K tomuto stavu dochádza najmä pri nadmerných stratách sodíka a vody, či už dýchaním (vysokohorské prostredie a nízka teplota vzduchu ako i vykurovanie miestnosti spôsobujú zníženie vodných pár vo vzduchu a tým prispievajú k zvýšeným stratám vody) alebo potením.

Týmto by som rád reagoval na nepresnosti a nedôslednosti vo vyjadreniach niektorých novinárov vo veci zvýšenej koncentrácie Hb, ktoré sa objavili v tlači tesne pred olympijskými hrami v Turíne.

Medzinárodná lyžiarska federácia FIS umelo stanovila hranicu hodnôt koncentrácie Hb, u mužov na 17,0 g/dL a u žien na 16,0 g/dL. Pred každými pretekmi najvyššieho rangu sa všetci pretekári podrobujú jednoduchému lekárskemu vyšetreniu na zistenie týchto hodnôt. Pri prekročení hranice lekári nedovolia štart pretekára pre zvýšené zdravotné riziko spojené s údajným zvýšením viskozity krvi, čo by mohlo viesť k poruchám prekrvenia jednotlivých orgánov. Spomenutá hranica bola v posledných rokoch postupne znižovaná (1996 - 18,5 g/dL, 2000 - 17,5 g/dL, 2005 - 17,0 g/dL u mužov).

V minulosti sa podarilo pravidelným sledovaním hodnôt Hb vystopovať možné používanie zakázaných prostriedkov. Stopy týchto zakázaných látok (erytropoetín) však možno dokázať len v moči. To znamená, že ak je hodnota koncentrácie Hb zvýšená neprirodzenou cestou, musí byť v moči dokázaná látka, ktorá toto zvýšenie spôsobila. Ak tomu tak nie je, nemožno hovoriť o dopingu.

Hodnoty koncentrácií Hb u jednotlivcov sú rôzne, pripodobniteľné rozdeleniu podľa Gaussovej krivky, ako je to napríklad i s telesnou výškou každého jedného človeka. Sú dané jednak geneticky a jednak prostredím, v ktorom človek žije. Napríklad ľudia žijúci vo vysokej nadmorskej výške majú zvýšene hodnoty Hb úmerne v závislosti od toho, v akej nadmorskej výške žijú. Je známe, že aj ľudia žijúci v nízkej nadmorskej výške môžu dosiahnuť tieto hodnoty po minimálnej dĺžke pobytu (12 týždňov), čo je následkom úplnej aklimatizácie.

Čo sa týka genetických dispozícií k vyšším hodnotám Hb, je známe, že sú rodiny, ktorých členovia majú hodnoty nad priemerom populácie, a preto sú pravdepodobne i zvýhodnení vo vytrvalostných športoch. Svetová lyžiarska federácia FIS akceptuje tieto skutočnosti a udeľuje po predložení dôkazových materiálov výnimky jednotlivým športovcom, ktorí potom môžu štartovať i keď ich hodnota Hb prekračuje federáciou stanovenú hranicu 17,0 g/dL. Na hodnotách Hb sa podpisujú i krátkodobo pôsobiace faktory, ako sú straty tekutín napr. dýchaním pri vyššej dychovej frekvencii v dôsledku hypoxie, či zníženej vlhkosti vzduchu vo výške, alebo nadmerným potením pri tréningu.

Olympijské trate v Pragelate sú v nadmorskej výške 1525 m.n.m. Z tohto dôvodu si vyžadovala príprava na súťaže v tejto výške dlhodobejší pobyt vo výške (1800 - 2700 m.n.m.), v prípade nášho tímu to bolo za posledný rok 210 dní.

Pravidelné kontroly Hb dokážu odhaliť veľké výkyvy v hodnotách hemoglobínu, a tým vrhnúť podozrenie na používanie zakázaných prostriedkov. Prirodzenými stimulmi totiž nie je možné dosiahnuť v krátkej dobe príliš vysoký nárast hodnôt Hb, t.j. viac ako 2-3 g/dL v priebehu 2 mesiacov, ako tomu bolo u bežca Johanna Muehlega na ZOH v Salt Lake City.

V mojom prípade pred nedávnom namerané hodnoty nie sú úplne nezvyčajné. V priebehu posledných rokov sa pohybovali v rozmedzí 15,7 až 16,8 g/dL, na majstrovstvách sveta v Trondheime v roku 1997 mi dokonca namerali hodnotu 17,3 g/dL a nič nestálo v ceste aby som mohol štartovať, ani som neutrpel žiadnu ujmu na zdraví.

Nezanedbateľným faktorom ovplyvňujúcim hodnoty koncentrácie Hb sú samotné meracie prístroje a ich kalibrácia. Každá nameraná hodnota môže zahŕňať určitú odchýlku, napr. + / - 0,3 g/dL pri tom istom meraní, takže sa môže stať, že i pri normálnych hodnotách môže ležať nameraná hodnota nad prípustnou hranicou.